Zhrnutie mesiaca Máj...

Ani neviem, kde začať.

Nesiem v sebe veľké množstvo rôznych pocitov.

Nechávam si zaťažovať mozog zbytočnými myšlienkami, čo nie je najlepšie.

No dokáže nahnevať, keď zistíš, že si sa celý čas úplne zbytočne snažil udržiavať dobré medziľudské vzťahy a pritom tá druhá strana nemá absolútny záujem.

Aj napriek tomu, že sa zobudím či už hore zadkom alebo som unavená, snažím sa k ľuďom správať normálne a nie ich "odfajčovať" flegmaticky ako nejakých pubertiakov.

A keď takýto ľudia o 5 minút zabudnú, ako sa zachovali a vôbec ich nehryzie svedomie, to už je cez čiaru.

Áno viem. Zbytočne sa s takýmito zaťažujem, zbytočne sa trápim a mala by som sa nad tým povzniesť a nechať tak, pretože takýchto ľudí ja nezmením, no keď je to v rámci rodiny, tak z toho dobrý pocit nemám.

Názov

... Ľudstvo je už enormne vyčerpané z celej tejto kovidovej situácie. Myslím, že niet človeka, ktorý by si neprial, aby už tomuto nekonečnému príbehu bolo konečne koniec.

Vo svete je v plnom prúde rozbehnuté očkovanie, ktoré rozdeľuje obyvateľstvo na dva tábory.

V TV naplno tlačia očkovaciu kampaň, čo by mi ani tak neprekážalo, no tie slogany ma dokážu trochu vyviesť z miery a z ktorých mám miestami pocit, ako by nimi nepriamo ukazovali na známu formulku "dobrovoľne povinné".

To, že je to zároveň aj jeden veľký biznis, ani nehovorím.

Aj napriek tomu, že mám vo svojom okolí ľudí/známych, čo sú pobláznení a idú "sa potrhať" za očkovaním, ja s tým osobne ešte nie som stotožnená.

Samozrejme, keď iná možnosť nebude a naozaj prejde to, že si človek môže vybrať, tak budiš.

Načo názov ...

Som jediná, komu prejde chuť do života, keď má okolo seba medzi známymi ľudí, ktorí patria do kategórie tých, čo pojem tolerancia a rešpektovanie iných názorov nepoznajú a nevedia sa na inteligentnej úrovni a bez konfliktov s druhými baviť? Čo si myslia, aký bohatý prehľad majú o veciach, majú "múdre" reči a nevedia sa prehrýzť cez to, keď sympatizujete s niečím, čo sa im nepáči?

Preboha ľudia spamätajte sa ... hádam sme si prešli nejakou tou evolúciou, nie? Či Vy to tak necítite?

Aby som sa ja mala či musela niekomu, kto má iné presvedčenia, prispôsobovať, musieť si potláčať svoje pohľady na svet a držať hubu, keď sa bavia o hocičom, len aby som zapadla a aby ma neukameňovali za iný názor? Vám to ozaj príde normálne? Nežijeme náhodou v demokracii?

Koniec hlásenia.

Príspevok

26. 04. 2021

Po tom, čo už si človek pomaly zvykol na prázdnotou zívajúce ulice, bolo zvláštne sa včera prechádzať cez ožívajúce mesto.

Na druhej strane..koľko ľudí sa tu nájde, čo si naivne myslelo, že sa po viac ako polroku konečne skončí núdzový stav?

Riško znova príkladne ukázal, ako poslušne vie stiahnuť chvost a ako jednoducho sa nechá ovládať Igim Populárom..proste nesklamal 🤷

Ľudia, chcem Vás poprosiť.. vírus - nevírus, chrániť sa treba, inak sa toto šialenstvo neskončí. 

Druhá vec..ak máte naozaj plne zuby a dosť tých trapošín, ktoré vyvádzajú títo amatéri a ak prejde a bude úspešné referendum,  zájdite k urnám. Naozaj Vás tých pár minút nič nebude stáť. Je na Vás, koho zvolíte, len nech to prosím nie je nikto z tejto bandy 🙏

Koniec hlásenia.

(Zdroj foto: osobná galéria; Komárno)

Príspevok

Naozaj nezvyknem komentovať príspevky na sociálnych sieťach, no keď pod akúsi stránku napíše niečo Váš známy, nahnevá to.

No globálne...to sa fakt tak všetci bojíte a (sorry za výraz) ste pokakaní z toho referenda a predčasných volieb?

To Vám ozaj vyhovuje táto banda amatérov, čo na Vás hrá len trápne a nechutné divadielko, v ktorom si účinkujúci vymieňajú stoličky, odchádzajú a vracajú sa, atď.? 

Aj keby to bola strana 'U opitého Vietnamca', čo by vyzbierala podpisy na referendum, boli by ste proti, lebo Vám je pohodlne pod touto "vládou".

Taktiež predčasné voľby nemusí vyhrať Smer, či Hlas (aj keď prieskumy hovoria v ich prospech), tak potom o čom?

Nehnevajte sa, no je mi z Vás zle.

Situácia s týmto blbým vírusom je žiaľ ako  nekonečný príbeh a samozrejme, že aj iná vláda by mala svojím spôsobom ťažkosti ju riešiť/popasovať sa s ňou.

No napriek tomu tejto nešťastnej štvorkoalícii treba dať zbohom.

Koniec hlásenia.

Povinné čítanie

“Tak veľa kníh a tak málo času.”

Frank Zappa

Po prečítaní knihy "Polnoc v Černobyli" a uplynutí vianočných sviatkov mi pribudli do zbierky "Must read" dve nové knihy.

"Bol som Mengeleho asistentom

V roku 1944 obsadili nacisti Maďarsko a narýchlo sa pustili do masovej likvidácie židovského obyvateľstva. Väčšinu deportovali do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime. Rovnaký osud postihol aj lekára Miklósa Nyiszliho. Za bránami koncentračného tábora sa ocitol ešte v apríli, kde sa hneď po príchode podrobil selekcii. Josef Mengele, dôstojník SS a lekár, vtedy vyzval tých, čo študovali na nemeckých univerzitách a majú znalosti z patológie a forenznej medicíny, aby vystúpili z radu. Z päťdesiatich prítomných lekárov tak učinil len jeden – Miklós Nyiszli. Tak sa začala jeho neuveriteľná cesta po boku sadistického doktora Mengeleho. Nyiszli sa stal členom Sonderkommanda, skupiny väzňov, ktorá pracovala v plynových komorách a v krematóriách a spravidla po štyroch mesiacoch tam sama končila. Nyiszliho poverili vykonávaním pitiev. Je zázrak, že ako očitý svedok Mengeleho zvrátených, sadistických experimentov, najmä na dvojčatách a ľuďoch postihnutých dwarfizmom, prežil. V tom období už nacisti zahladzovali všetky dôkazy. Nyiszli krátko po vojne ako jeden z prvých odhalil svetu všetky zverstvá, ktoré sa v táboroch diali, a to v čase, keď väčšina ľudí ešte zatvárala oči pred pravdou."

"...Opisuje udalosti, ktoré napriek svojej ohavnosti musia byť vykresľované dovtedy, kým ľudia nepochopia ich význam."

Bruno Bettelheim

Osvienčim. Koncentračné tábory.

Napriek tomu, že je príbeh o nemeckých vyhladzovacích táboroch pravdivý, odmietame prijať, že sa takéto zverstvá skutočne stali a túžime na ne zabudnúť. Najradšej by sme ich existenciu úplne popreli.

Žiaľ, stále medzi nami žijú ľudia, ktorí nechcú uveriť, že sa vyhladenie takmer dvanástich miliónov väzňov, z ktorých okolo šesť miliónov boli Židia, naozaj stalo a myslia si, že je to všetko len výmysel a prehnané zveličovanie.

Mnoho iných sa zas rozhodlo toto všetko vytesniť z mysle.

Je to emotívne náročné čítanie a ozaj som mala problém si knihu prečítať. Priznám sa, len pri deviatej strane ma prevládol pocit, že to asi zabalím. No nakoniec s malými prestávkami a miestami so slzami v očiach som ju dočítala.

"Obete nacistických zverstiev ukryli kúsky svojich príbehov, vryli do stien slová a umierali v nádeji, že jedného dňa sa svet o všetkom dozvie a bude na nich myslieť nie ako na štatistiky, ale ako na ľudské bytosti. Všetci ich musíme vypočuť."

Meyer Levin

„Človek je najkrutejšie zviera.“ Friedrich Nietzsche

Nie som "zarytý hltač politiky", no ako bežný inteligentný človek sa snažím mať ako taký prehľad, čo sa deje na našej slovenskej politickej scéne, napr. sledovaním správ, atď.

Ako som už v jednom príspevku spomínala, ľudia sme rôzni, máme rozličné názory. No čo sa týka tolerancie, väčšina z nás sa akoby s týmto pojmom ani nestretla.

Sociálne siete sú veľká a silná zbraň.

Občas si zvyknem prečítať komentáre k rozličným príspevkom. Či už sú to správy alebo profily politických osobností, toľko nenávisti a zlosti, čo tam ľudia "napáchajú", je neskutočné. Veľakrát mám nutkanie aj ja niečo prispieť, no nakoniec sa v poslednej chvíli rozhodnem, že môj komentár radšej nezverejním. Už len pri pomyslení, akú sprchu hejtu by som dostala, mi príde zle od žalúdka.

Zas na druhej strane ani momentálna situácia s koronavírusom tomuto celému neprispieva. Ľudia sú už globálne frustrovaní.

Pravdou je aj to, že pri minuloročných voľbách taktiež prevládali silné emócie, či zmýšľanie typu "... Poďme si zvoliť túto stranu, bude sranda..."

Vyzerá to tak, že väčšine ľuďom/voličom daných strán prešla chuť zo srandy a že vytriezveli. Verím tomu.

Toto celé divadielko už naozaj nemá konca kraja.

Človek, na ktorého už sám koaličný partner povie, že nie je vyzretý na svoju funkciu, si ide na ľuďoch, ktorí v ňom dnes nemajú žiadnu dôveru, honiť svoje urazené ego a mstiť sa svojim koaličným partnerom kadejakými ultimátmi, je už iný level.

Áno, som za referendum a predčasné voľby.

A áno, podpísala som petičný hárok.

Taktiež verím a dúfam, že keď bude referendum úspešné, príde dostatok ľudí k urnám, aby sa toto trápenie konečne skončilo.

Moja cesta stať sa blogerom...

Na túto tému to asi v mojom prípade bude ešte skoro písať, no dnes (01.03. 2021) som dostala nutkanie predsa len zopár slov o tom napísať.

Začnime s tým, že keby niet spolužiačok na VŠ v roku 2009, ktovie, kedy by som si založila účet na sociálnej sieti Facebook. Samozrejme v čase slávy tejto sociálnej sieti keď si nemal účet, nebol si IN 😁 Je jasné, že to človeka bavilo, zbieral si si priateľov a čím väčšie číslo si mal, tým si bol väčší frajer.

Potom prišiel Instagram, ktorá má podľa mňa dodnes väčšiu popularitu ako Facebook.

Účet na Instagrame nemám dlho. Zakladala som si ho v roku 2015 (?) Mala som ho ozaj len pre najbližších (rodina, priatelia, ...) Keďže som si stále fičala na Facebooku, Instagram pre mňa nebol zaujímavý. Občas som tam postla nejakú foto, či prezdieľala z iného profilu niečo, čo sa mi páčilo a tam to aj končilo.

Čo je to blog/bloger/blogovanie som samozrejme vedela - v podstate aj tento blog mám už dlho, no seriózne som tu/sem začala písať iba prednedávnom.

Myšlienka stať sa ale ozajstným blogerom prišla tiež až nedávno. Presnejšie je tomu akurát rok 🙂

Inšpirovala ma k tomu manželova 20 (a plus) ročná dcéra. (V podstate ma inšpiruje stále a vo veľa veciach 🙂♥️)

V tom čase som mala na Instagrame okolo 160 ľudí. Manželova dcéra o 800 viac 😄 Iba som sa jej nevinne spýtala, odkiaľ má toľko sledovateľov..vymenili sme si teda pár slov na tému Sledovatelia a v tom sa to vo mne zlomilo.

Začala som si prezerať, hľadať väčšie profily (keďže som sama matkou, tak to väčšinou boli mamičky), štýl daných profilov, ich obsah, atď. Vyhľadávala som si v Google rôzne rozhovory s influencermi, ktorí radia začínajúcim blogerom, ...

Pustila som sa teda do zmeny môjho profilu/účtu a to úplne od základu, čo mi samozrejme časovo dalo zabrať. Potom prišiel moment postnúť prvú súťaž. Keďže sa vo voľnom čase (teraz najmä popri materských povinnostiach) venujem handmade tvorbe, rozhodla som to skúsiť s mojimi výrobkami (samozrejme obmieňala som ich s inými zaujímavými predmetmi).

Priznám sa, zo začiatku som dávala možno až chorobne veľa súťaží. Takže som to s nimi trochu zredukovala.

To sú ale súťaže.

Čo sa týka obsahu mojich fotiek na profile...nájdete tam najmä môjho synčeka,, krásu prírody a miestami nejaký foodporn 🙂

Ako hodnotím tento rok, čo sa venujem "blogovaniu"?

Každopádne to nie je jednoduché a musím na sebe ešte veľa veľa pracovať.

Zo začínajúcich 160 sledujúcich mi narástol počet na cca 1130 Follow. Pre niekoho je to možno nič, no ja sa tomuto výsledku teším, keďže si profil budujem od začiatku sama (občas s malou pomocou manželovej dcéry 🙂).

Občas ma oslovia profily (alebo sama natrafím na profily, ktorých sa z čistej zvedavosti spýtam), ktoré ponúkajú zvýšenie sledujúcich o tisícky za istú sumu peňazí. Úprimne, zas taký blázon nie som, aby som do luftu vyhodila pár stoviek eur.

Neviem, možno v budúcnosti aj ja budem takto naháňať a zarábať na ľuďoch - však ako inak si zarábajú influenceri 😁

No zatiaľ ostávam kráčať a zbierať followerov na svojej (aj keď dlhej, tŕnistej, no s oveľa menšou investíciou) cestou sama 🙂

Zas čo mi prekáža, sú typy ľudí (väčšinou sú to ženy mladších ročníkov), ktorí Ti síce dajú Follow (ktorý im aj opätuješ), no následne oni Tebe dajú dole. Ako príde mi to dosť nefér. Čo už, ľudia sme rozliční 🙂

Tak. Myslím, že na dnes by asi aj stačilo 🙂

Verím, že onedlho Vám prídem so svojimi ďalšími pokrokmi.

Dovidenia do najbližšieho príspevku 🙂🍀

Street food

Takýchto stánkov je dnešnej dobe už nespočetne veľa..a hlavne so širokým výberom jedál - od gyrosu, hamburgerov, ázijských jedál, tzv. "Fish&chips" a mnoho ďalších.

Trúfnem si povedať, že drvivá väčšina ľudí tieto rýchle jedlá obľubuje. Priznám sa, aj ja si raz za čas na nich pochutím.

Mám 32 rokov, no doteraz neviem prísť na chuť ryby.

Niektorý deň mi mama volala, že v našom meste otvorili nový Fast Food stánok. Menü? Trikrát hádajte 🙂

Poslednú februárovú sobotu sme sa vybrali s mojou mamou, manželom a synom na prechádzku k Mŕtvemu ramenu Váhu. Padla reč aj o spomínanom stánku. Manžel sa samozrejme chytil a cestou domov sme sa vo Fish Food zastavili.

Pstruh, hek a fishburger bol náš výber.

Musím uznať, ze sme sa aj dobre najedli 🙂

"Fairy lights on winter nights."

Vianočné sviatky sú síce za nami, no naše mesto ešte stále skrášľujú svetielkujúce ozdoby 🙂

Myslím...teda sa odvážim povedať za každého, že rok 2020 nebol globálne najúspešnejší.

Všetci si želáme, aby sa situácia konečne upokojila, nech sa môžeme vrátiť späť do zabehnutých koľají nášho bežného života.

Spoločnosti už pretiekol pohár trpezlivosti. Ľudia sú pobúrení, rozhnevaní, unavení...

Že je situácia na SR veľmi zlá, nespochybňujem...

No to, čo stvára Matovič, svedčí iba o neho neschopnosti..vidí to aj slepý.

A jeho úchylka s celoplošným testovaním taktiež nemá obdobu.

Mám dejavu, že má u riti názory odborníkov ako aj svojho koaličného partnera a tvrdohlavo si bude chcieť presadiť svoje...