„Človek je najkrutejšie zviera.“ Friedrich Nietzsche

Nie som "zarytý hltač politiky", no ako bežný inteligentný človek sa snažím mať ako taký prehľad, čo sa deje na našej slovenskej politickej scéne, napr. sledovaním správ, atď.

Ako som už v jednom príspevku spomínala, ľudia sme rôzni, máme rozličné názory. No čo sa týka tolerancie, väčšina z nás sa akoby s týmto pojmom ani nestretla.

Sociálne siete sú veľká a silná zbraň.

Občas si zvyknem prečítať komentáre k rozličným príspevkom. Či už sú to správy alebo profily politických osobností, toľko nenávisti a zlosti, čo tam ľudia "napáchajú", je neskutočné. Veľakrát mám nutkanie aj ja niečo prispieť, no nakoniec sa v poslednej chvíli rozhodnem, že môj komentár radšej nezverejním. Už len pri pomyslení, akú sprchu hejtu by som dostala, mi príde zle od žalúdka.

Zas na druhej strane ani momentálna situácia s koronavírusom tomuto celému neprispieva. Ľudia sú už globálne frustrovaní.

Pravdou je aj to, že pri minuloročných voľbách taktiež prevládali silné emócie, či zmýšľanie typu "... Poďme si zvoliť túto stranu, bude sranda..."

Vyzerá to tak, že väčšine ľuďom/voličom daných strán prešla chuť zo srandy a že vytriezveli. Verím tomu.

Toto celé divadielko už naozaj nemá konca kraja.

Človek, na ktorého už sám koaličný partner povie, že nie je vyzretý na svoju funkciu, si ide na ľuďoch, ktorí v ňom dnes nemajú žiadnu dôveru, honiť svoje urazené ego a mstiť sa svojim koaličným partnerom kadejakými ultimátmi, je už iný level.

Áno, som za referendum a predčasné voľby.

A áno, podpísala som petičný hárok.

Taktiež verím a dúfam, že keď bude referendum úspešné, príde dostatok ľudí k urnám, aby sa toto trápenie konečne skončilo.

Moja cesta stať sa blogerom...

Na túto tému to asi v mojom prípade bude ešte skoro písať, no dnes (01.03. 2021) som dostala nutkanie predsa len zopár slov o tom napísať.

Začnime s tým, že keby niet spolužiačok na VŠ v roku 2009, ktovie, kedy by som si založila účet na sociálnej sieti Facebook. Samozrejme v čase slávy tejto sociálnej sieti keď si nemal účet, nebol si IN 😁 Je jasné, že to človeka bavilo, zbieral si si priateľov a čím väčšie číslo si mal, tým si bol väčší frajer.

Potom prišiel Instagram, ktorá má podľa mňa dodnes väčšiu popularitu ako Facebook.

Účet na Instagrame nemám dlho. Zakladala som si ho v roku 2015 (?) Mala som ho ozaj len pre najbližších (rodina, priatelia, ...) Keďže som si stále fičala na Facebooku, Instagram pre mňa nebol zaujímavý. Občas som tam postla nejakú foto, či prezdieľala z iného profilu niečo, čo sa mi páčilo a tam to aj končilo.

Čo je to blog/bloger/blogovanie som samozrejme vedela - v podstate aj tento blog mám už dlho, no seriózne som tu/sem začala písať iba prednedávnom.

Myšlienka stať sa ale ozajstným blogerom prišla tiež až nedávno. Presnejšie je tomu akurát rok 🙂

Inšpirovala ma k tomu manželova 20 (a plus) ročná dcéra. (V podstate ma inšpiruje stále a vo veľa veciach 🙂♥️)

V tom čase som mala na Instagrame okolo 160 ľudí. Manželova dcéra o 800 viac 😄 Iba som sa jej nevinne spýtala, odkiaľ má toľko sledovateľov..vymenili sme si teda pár slov na tému Sledovatelia a v tom sa to vo mne zlomilo.

Začala som si prezerať, hľadať väčšie profily (keďže som sama matkou, tak to väčšinou boli mamičky), štýl daných profilov, ich obsah, atď. Vyhľadávala som si v Google rôzne rozhovory s influencermi, ktorí radia začínajúcim blogerom, ...

Pustila som sa teda do zmeny môjho profilu/účtu a to úplne od základu, čo mi samozrejme časovo dalo zabrať. Potom prišiel moment postnúť prvú súťaž. Keďže sa vo voľnom čase (teraz najmä popri materských povinnostiach) venujem handmade tvorbe, rozhodla som to skúsiť s mojimi výrobkami (samozrejme obmieňala som ich s inými zaujímavými predmetmi).

Priznám sa, zo začiatku som dávala možno až chorobne veľa súťaží. Takže som to s nimi trochu zredukovala.

To sú ale súťaže.

Čo sa týka obsahu mojich fotiek na profile...nájdete tam najmä môjho synčeka,, krásu prírody a miestami nejaký foodporn 🙂

Ako hodnotím tento rok, čo sa venujem "blogovaniu"?

Každopádne to nie je jednoduché a musím na sebe ešte veľa veľa pracovať.

Zo začínajúcich 160 sledujúcich mi narástol počet na cca 1130 Follow. Pre niekoho je to možno nič, no ja sa tomuto výsledku teším, keďže si profil budujem od začiatku sama (občas s malou pomocou manželovej dcéry 🙂).

Občas ma oslovia profily (alebo sama natrafím na profily, ktorých sa z čistej zvedavosti spýtam), ktoré ponúkajú zvýšenie sledujúcich o tisícky za istú sumu peňazí. Úprimne, zas taký blázon nie som, aby som do luftu vyhodila pár stoviek eur.

Neviem, možno v budúcnosti aj ja budem takto naháňať a zarábať na ľuďoch - však ako inak si zarábajú influenceri 😁

No zatiaľ ostávam kráčať a zbierať followerov na svojej (aj keď dlhej, tŕnistej, no s oveľa menšou investíciou) cestou sama 🙂

Zas čo mi prekáža, sú typy ľudí (väčšinou sú to ženy mladších ročníkov), ktorí Ti síce dajú Follow (ktorý im aj opätuješ), no následne oni Tebe dajú dole. Ako príde mi to dosť nefér. Čo už, ľudia sme rozliční 🙂

Tak. Myslím, že na dnes by asi aj stačilo 🙂

Verím, že onedlho Vám prídem so svojimi ďalšími pokrokmi.

Dovidenia do najbližšieho príspevku 🙂🍀