Téma mimopolitická...iba taká úvahová...došla som si sem trochu vyliať emócie, trochu sa posťažovať...možno príspevok neskôr smažem...a možno nie.
Predstav si, že bývaš v tichej lokalite mesta, v malej dvoj - vchodovej/troj - poschodovej bytovke.
Každý byt má svoju vlastnú garáž. Na konci domu je malé miesto akurát vhodné na zaparkovanie jedného auta. V podstate je to verejné miesto. Tvoj sused tam zvykol parkovať ešte keď mal auto. No auto predal a miesto sa uvoľnilo. Keďže Ty prenajímaš svoju garáž, osvojíš si to miesto. Teraz tomu je už zopár dlhých rokov, čo tam parkuješ. Celá bytovka to vie, akceptujú a rešpektujú to. Nikto iný si tam nedovolí zaparkovať.
Potom príde mladá dvojica, ktorá si oproti Tebe kúpi byt. Ty im v dobrej vôle uvoľníš to svoje miesto s tým, že pokým ( ! ) si neprerobia byt, tak si tam môžu odstaviť kontajner, aby robotníci nepoškodili bytovku/okno druhých susedov s hádzaním bordelu von oknom rovno do kontajnera.
Sú tomu už asi 3 či 4 roky, čo byt prestavali. A čo si Ty veľakrát nájdeš na tom parkovisku? No najčastejšie veľkú čiernu Audinu patriacu Čabovi, čo chodieva k Tvojim susedom na návštevu.
Raz sa Ti Čabu podarí odchytiť. Ozveš sa mu a pekne ho poprosíš, aby preparkoval. Aj preparkoval.
Myslíš si, že si to zapamätá.
Pri odstavenej malej červenej Audine zaklopeš susedom, dokedy budú. Že prišli iba na obed a za cca hodinu odídu.
Na tretí krát zas Čaba. Znova zaklopeš. Čaba s urazeným egom ide preparkovať. Cestou po schodoch Ťa síce "sundá" - narazí do Teba, ale to nevadí, Ty sa iba usmeješ. Však inteligencia.
Krátko na to sa so susedkou stretneš pred domom. Pekne sa pozdravíte, prehodíte spoločnú reč, že by ste si už konečne mohli dať kávu, deti sa spolu aspoň pohrajú a tak 🙂
Zrazu vytiahne, že sa nechce hádať, "...no už neriešme to parkovisko, furt mi duní v hlave, že "Vaše parkovisko", pritom to je reálne verejné, atď..."
Ty jej na to znova povieš (keďže si jej to už raz spomenul/a), že je síce verejné, no roky tam už parkujete Vy a celá bytovka to rešpektuje a nikto si tam nedovolí parkovať.
A ona pokračuje, že: "...ale už to prosím neriešme, každú návštevu musíme upozorňovať, nie že tam zaparkujú, no oni nevedia, že tam niekto parkuje a myslia si, že je to voľné a preto sa tam postavia, lebo nechcú nikomu za postaviť pred garáž, ... , ale s našim autom sme tam nikdy nestáli ..." A Ty na to, že: "Áno so svojím ste tam neparkovali, ale taký Čaba už v minulosti bol upozornený, aby tam neparkoval a napriek tomu sa na to vykašľal a parkuje si tam ..."
Na to pokračuje: "No ale už sa na to vykašlime, už tam nikto nebude stáť..."
Na čo si s ňou podáš ruku a pevne veríš, že sa bude svojich slov držať. Jej mamka nám je svedkom. Amen.
P. S.: Susedka sa mi sama zdôverila, že sú so susedmi, ktorí majú vedľa nich garáž a nemajú auto, dohodnutí, že tam ich návšteva môže parkovať.
Parkuje tam akurát tak iba susedkina mama. Hlavne, že ostatná návšteva vie kde má stáť.
