14.43 h.
Ahoj každý.
Cestou do sprchy som tak rozmýšľala, kedy vôbec vznikol tento blog.
Mohlo to byť v období, keď som navštevovala strednú školu, založili sme ho s mojím bratrancom a popravde už ani neviem koho to bol nápad.
Úprimne vôbec nie som veľký talent na písanie.
V škole mi viac išlo písanie diktátov, než slohové práce.
Dať dokopy súvislý príspevok mi často trvá aj viac dní. Aj to sa musím odhodlať.
A aby toho nebolo málo, okrem písania tohto a ďalšieho blogu, ktorý je zameraný na moju handmade tvorbu, som dostala za úlohu písať aj babkin blog. No koniec.
23.14 h.
Od čias strednej školy ubehol nejaký ten piatok.
S pribúdajúcim vekom sa menilo aj zmýšľanie.
Neobišlo to ani môj blog. Ani nepočítam, koľkokrát som vymazala úplne všetky príspevky a začala s ich písaním odznova.
30. 09. '23
18.35 h.
K voľbám poviem iba toľko, že by ľudia nemali premrhať svoj hlas, pretože sa každý hlas ráta.
Že nie je čo/koho voliť je tá najhlúpejšia výhovorka.
Áno, ani jeden politik či politická strana nemá čistý štít, no predsa len, keď už tu máme možnosť slobodne si niekoho vybrať do parlamentu, treba to využiť.
A hlavne s rozumom. Jedna "sranda" a rozbitie spoločnosti, vzťahov medzi ľuďmi/rodinnými príslušníkmi atď. tu už bolo a snáď už stačilo.
Takže ľudia, kým je čas, bežte.
A počúvajte svoj rozum, nenechajte sa oblbovať hlúpymi rečami a vulgarizmami vo svojom okolí.
Celý tento príspevok by som zakončila asi s tým, že som si všimla, že príspevky, kde si "vylievam city" o politike sú viac čítané ako tie, v ktorých píšem o bežných veciach zo života.
Som si vedomá, že sa medzi čitateľmi nájdu ľudia, ktorí sa svojom spôsobom na nich zabávajú. A práve to je ukážka tej krásnej tolerancii iného názoru, sympatií a tých ďalších vecí.
Vôbec si z toho nerobím veľkú hlavu. Ja sa iba potichučky usmievam na tom 🙂
Majte krásnu sobotu a nech to dopadne akokoľvek, buďme už konečne k sebe ľudskí a dôstojní.
Ukončujem to mojím obľúbeným pozdravom od DKX:
"Opatrujte sa."
