“Tak veľa kníh a tak málo času.”Frank Zappa
Po prečítaní knihy "Polnoc v Černobyli" a uplynutí vianočných sviatkov mi pribudli do zbierky "Must read" dve nové knihy.
"Bol som Mengeleho asistentom
V roku 1944 obsadili nacisti Maďarsko a narýchlo sa pustili do masovej likvidácie židovského obyvateľstva. Väčšinu deportovali do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime. Rovnaký osud postihol aj lekára Miklósa Nyiszliho. Za bránami koncentračného tábora sa ocitol ešte v apríli, kde sa hneď po príchode podrobil selekcii. Josef Mengele, dôstojník SS a lekár, vtedy vyzval tých, čo študovali na nemeckých univerzitách a majú znalosti z patológie a forenznej medicíny, aby vystúpili z radu. Z päťdesiatich prítomných lekárov tak učinil len jeden – Miklós Nyiszli. Tak sa začala jeho neuveriteľná cesta po boku sadistického doktora Mengeleho. Nyiszli sa stal členom Sonderkommanda, skupiny väzňov, ktorá pracovala v plynových komorách a v krematóriách a spravidla po štyroch mesiacoch tam sama končila. Nyiszliho poverili vykonávaním pitiev. Je zázrak, že ako očitý svedok Mengeleho zvrátených, sadistických experimentov, najmä na dvojčatách a ľuďoch postihnutých dwarfizmom, prežil. V tom období už nacisti zahladzovali všetky dôkazy. Nyiszli krátko po vojne ako jeden z prvých odhalil svetu všetky zverstvá, ktoré sa v táboroch diali, a to v čase, keď väčšina ľudí ešte zatvárala oči pred pravdou."
"...Opisuje udalosti, ktoré napriek svojej ohavnosti musia byť vykresľované dovtedy, kým ľudia nepochopia ich význam."
Bruno Bettelheim
Osvienčim. Koncentračné tábory.
Napriek tomu, že je príbeh o nemeckých vyhladzovacích táboroch pravdivý, odmietame prijať, že sa takéto zverstvá skutočne stali a túžime na ne zabudnúť. Najradšej by sme ich existenciu úplne popreli.
Žiaľ, stále medzi nami žijú ľudia, ktorí nechcú uveriť, že sa vyhladenie takmer dvanástich miliónov väzňov, z ktorých okolo šesť miliónov boli Židia, naozaj stalo a myslia si, že je to všetko len výmysel a prehnané zveličovanie.
Mnoho iných sa zas rozhodlo toto všetko vytesniť z mysle.
Je to emotívne náročné čítanie a ozaj som mala problém si knihu prečítať. Priznám sa, len pri deviatej strane ma prevládol pocit, že to asi zabalím. No nakoniec s malými prestávkami a miestami so slzami v očiach som ju dočítala.
"Obete nacistických zverstiev ukryli kúsky svojich príbehov, vryli do stien slová a umierali v nádeji, že jedného dňa sa svet o všetkom dozvie a bude na nich myslieť nie ako na štatistiky, ale ako na ľudské bytosti. Všetci ich musíme vypočuť."
Meyer Levin
